Covid-19 a duševné zdravie . Dopad pandémie na duševné zdravie

Autor: Dávid Dej | 6.8.2020 o 19:33 | (upravené 10.8.2020 o 13:18) Karma článku: 4,88 | Prečítané:  1633x

Pandémia Covid-19 nemá a nebude mať negatívny dopad len na rôzne oblasti priemyslu a podnikania, ale má, a ešte ho aj dlho bude mať aj na náš osobný život.

Krátkodobé dôsledky u tých, ktorí netrpeli žiadnou poruchou duševného zdravia pred pandémiou zahŕňajú zvýšené pocity úzkosti a depresie kvôli dlhodobej izolácii, strachu z nákazy a strachu o blízkych, ktorí sú z rizikových skupín, nespavosť, atď. Štúdia, ktorá bola vykonaná v Etiópii v apríli tohto roku ukázala, že až trojnásobne viac obyvateľov regionálneho štátu Amhara trpelo symptómami konzistentnými s depresívnou poruchou v porovnaní s mesiacmi pred pandémiou. Národné prieskumy z USA, Iránu a Číny odhalili vysoké percentá populácie trpiace pocitmi úzkosti počas pandémie. Viac než tretina Američanov prejavila klinické symptómy úzkosti, depresie, alebo oboch.

Kvôli uzavretým školám a univerzitám sú deti a mladí ľudia náchylnejší k poruchám duševného zdravia. Dlhodobá izolácia a príliš veľa času bez konštruktívnej náplne dáva priestor vzniku alebo zhoršeniu rôznych emocionálnych a behaviorálnych problémov. Až 32% mladých ľudí vo Veľkej Británii s históriou duševných porúch sa vyjadrilo, že pandémia významne zhoršila ich mentálne problémy. No okrem duševných porúch ako takých, sú deti a mladí ľudia ohrozovaní zvýšeným výskytom domáceho násilia a sexuálneho zneužívania. Bez úniku z takéhoto domáceho prostredia do školy, sú obete domáceho a sexuálneho násilia kvôli uzavretiu škôl v omnoho väčšom nebezpečenstve.

Mnoho ľudí, ktorí zažívajú enormnú psychickú záťaž v tomto období nachádza úľavu v konzumpcii alkoholu. Podľa štatistiky z Kanady, až 20% ľudí vo veku 15-49 rokov zvýšili svoj príjem alkoholu.

Ďalším z krátkodobých dopadov pandémie na naše mentálne zdravie je zhoršená dostupnosť duševnej zdravotnej starostlivosti. Mnoho psychiatrov a psychológov zredukovali svoj styk s pacientami na minimum a ľudia majú problém dostať sa k svojmu lekárovi alebo lekárke. V mnohých štátoch boli dokonca psychiatrické oddelenia prerobené na oddelenia pre pacientov nakazených Covidom-19. Zanedbávanie duševného zdravia počas pandémie môže mať ďalekosiahle spoločenské a ekonomické následky.

Skupiny ľudí najviac ohrozené duševnými problémami počas a po epidémií alebo oandémii sú nakazení a ich rodiny, a zdravotníci v prvej línii v boji s nákazou. Výsledky štúdií počas minulých epidémií, ako sú SARS, MERS A Ebola dokazujú, aký dopad majú takéto nákazy na nakazených a ich rodiny, a na zdravotníckych pracovníkov, ktorí sa o pacientov s vysoko infekčnou chorobou starajú. V Hong Kongu, počas epidémie vírusu SARS medzi rokmi 2003 a 2004, počet samovrážd medzi staršími ľuďmi rapídne narástol. Rodiny, ktorých členovia boli nakazení vírusom MERS, čelili ostrakizovaniu zo strany verejnosti a dlhodobej izolovanosti, aj dávno po tom, čo sa z nákazy vyliečili. Zdravotníci starajúci sa o nakazených Ebolou a vírusom SARS, zaznamenali zvýšený výskyt post-traumatickej stresovej poruchy, úzkosti, depresií a syndrómu vyhorenia. Ani Covid-19 neušetril zdravotníckych pracovníkov od duševných problémov. Zdravotníci v Číne hlásia vysoký výskyt depresií (50%), úzkosti (45%) a nespavosti (34%). V Kanade až 47% zdravotníkov v prvej línii v boji s Koronou potrebovalo psychologickú pomoc.

Táto pandémia nebude mať len obete nákazy samotnej. Bude mať aj skryté obete, ktoré v dennom počte nakazených nikde nenájdete. Sú to takzvané obete zo zúfalstva. Obete zo zúfalstva sú pojem, ktorým sa označujú ľudia, ktorí spáchali samovraždu, zomreli na predávkovanie liekmi, drogami alebo alkoholom kvôli ekonomickému úpadku. Sú to ľudia, ktorí nevideli iné východisko, v ktorom sa oni a ich rodina ocitla pretože prišli o zamestnanie ale sa ich príjmy radikálne znížili.  Po ekonomickej kríze v roku 2008 v Amerike zaznamenali nárast počtu úmrtí zo zúfalstva. Európa nie je a nebude výnimkou. Podľa Medzinárodného menového fondu nás čaká najhoršia ekonomická kríza od Veľkej hospodárskej krízy v tridsiatych rokoch minulého storočia. Zlá ekonomická situácia ide ruka v ruke so zhoršujúcim sa duševným zdravím.

Nemôžeme zanedbať aspekt duševného zdravia popri tom, ako bojujeme proti „hnusobe“. Najmä by ho nemala zanedbať naša vláda. Zlepšenie duševnej zdravotnej starostlivosti na Slovensku sa síce dostalo do programového vyhlásenia vlády po prvýkrát, no to bolo ešte pred tým, ako sa aj na Slovensko dostala nákaza Covid-19. Zamestnanosť rapídne klesla a deficit HDP je najvyšší od vzniku samostatného Slovenska. Vláda musí ponúknuť rýchlejšiu, adresnejšiu a hlavne vyššiu ekonomickú pomoc ľuďom zasiahnutým Koronou než tá, ktorú už predstavili a vymyslieť plán na boj s duševnými problémami, ktorým už čelíme a ešte len čeliť budeme. Minimálne by mali poskytnúť finančnú výpomoc organizáciám, ktoré už pomoc ľuďom s duševnými problémami pomáhajú. Inak budeme čeliť nie len kríze fyzického zdravia celého národa a ekonomickej kríze, ale aj kríze duševného zdravia, kedy na tom bude už aj tak preťažený zdravotnícky systém ešte horšie, bude znížená výkonnosť pracujúcich, a nezamestnaní nebudú len kvôli Korone a prepúšťaniu, ale aj kvôli depresiám a úzkostiam, a iným duševným poruchám.

Autorka: Karolina Schwabova 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Z klebety o peniazoch Matovičovcov v Arca Capital vyrobil kauzu až sám premiér

Matovič je formálne jeden z najchudobnejších politikov.

Matovičove pravidlá na svadbách neustrážia

Zodpovednosť prenesú na svadobčanov.


Už ste čítali?